O mne

Tááák, keďže už mám dosť dlho stránku, tak som sa rozhodla uviesť tu niečo aj o sebe :)).

 

Volám sa Barbora Karolová a bývam v Košiciac.

Zvieratá a hlavne psy milujem už asi od narodenia ;). Vždy som túžila mať psa, no rodičia boli proti. Tak ako prvé zvieratko v našej rodine, ktoré je v nej mimochodom ešte stále je moja korytnačka Cleopatra. Dostali sme ju so sestrou od mojej tety Reči, ktorá nám ju dala na narodeniny. Vtedy som mala asi tak 4-5 rokov, nepamätám si to presne. Clea bola mojím veľkým miláčikom. Hrala som sa s ňou, "pozerali sme spolu telku", nosila som ju vonku v prútenom košíčku, chytali sme jej rybky, proste všetko čo sa dalo.

Ako ďalšie zvieratko v našej rodine bol škrečok Kika. So škrečkom bola pravdaže väčšia zábava. Tiež som ju brávala vonku v malej prepravke, hrala sa sňou :)). No keď zomrela, tak prišiel na rad znova škrečok- Kika 2 :D. Bola veľmi podobná našej Kike 1 v správaní. Postupne sme kupovali škrečky, ak nás jeden opustil a rozhodli sme sa, po tom čo nás opustila posledná Kika ( asi 4 :D) na nádor, ktorý sa jej vytvoril nad labkou, tak sme si chceli založiť škrečacií pár. No predavačka bola natoľko pozorná a predala nám dvoch samcov :D a tak sme najprv menovanú Kiku 5 premenovali na Kiko :D. Niekde medzi poslednými škrečkami sme mali aj niekoľko mesiacov malého pieskového s bielou hviezdou na čele myšiaka- Rikyho.  No ten sa dožil asi len roku kvôli nekvalitnej napájačke a keďže sa mu celá voda vsiakla do pilín tak zomrel na prechladnutie. 

Asi v roku 2004 na oslave narodením sme od tety Renči dostali ďalšie zvieratko a to tentokrát králika Mucka. Bol čierny s bielym bruškom a na rozhraní týchto farieb mal hnedú farbu. Bola to moja prvá skutočná zvieracia láska. Zozačiatku to bolo s ním horšie, pretože sa bál, nedal sa zobrať na ruky, škrabal, mykal sa. Ale ja som si z neho chcela spraviť milého prítulného zajka :). Tak som si dávala hrubú mikinu a postupne som ho privykala na náruč. Pravdaže to nebo hlúpy zajko a rýchlo si privykol. 

Brávala som ho všade so sebou- vonku, záhradu, výlety, raz som ho zobrala aj na krúžok do školy :) Bol to úplne úžasný králiček, ktorý dokonca prišiel aj na privolanie z piškotku. Všetci si ho obľúbili a moja malá sesternica ho volala hauko :)). No jeho život nebol taký dlhý, ab si ho poriadne užil, keďže v roku 2008 dostal chorubu, ktorú ani veterinári nevedeli identifikovať. Chodil na injekcie no nepomáhalo mu to. Bol strašne vychudnutý i keď jedol normálne, labky mal úplne ošúchané, priam vyžraté. Mastila som mu ic, no nepomáhalo a tak nakoniec svoj boj s chorobou ukončil 1.6.2008 ( na deň detí :(().

 

Po úžasnom Muckovi sa do našej rodinky dostala Kiara.

 

V súčastnosti študujem na gymnáziu v Košiciach a mám v pláne sa ďalej venovať psom. Pomáhať ľuďom, ktorí si nevedia poradiť so svojím štvornohým zverencom, ale i tým, ktorí sa chcú zdokonaľovať v už zabehnutom spolunažívaní so psom. Hlavne chcem vykonávať výcvik psov (ako aj ich majiteľov ;)), socializáciu šteniat, odstraňovaie psích zlozvykov, učenie nových prvkov a všetkému čo aspoň okrajovo súvisí s týmito mne veľmi blízkymi tvormi. Psov považujem za najvernejších a najlepších priateľov človeka, čo mi potvrdzuje aj môj vzťah s Kiou. Som toho názoru, že s výcvikom nie je nikdy neskoro a VŽDY sa je v čom zdokonaľovať a nikdy nie je všetko už na 100% :))